Horúco a sucho

Vlna horúčav je extremný stav počasia, behom ktorého teploty dosahujú vysoko nad priemer a majú za následok zdravotné komplikácie u ľudí a zvierat, zväčšenie výparu v oblasty a vznik sucha. Vplyvom výparu dochádza k vysušovaniu rastlín, ktoré ľahšie podliehajú ku vzniku požiaru. Majú hlavný dopad na poľnohospodársku činnosť v oblasti a môžu spôsobiť hladomor. Čo by znamenalo zánik ľudstva a zvierat v suchých krajinách ako Afrika a Austrália.

Živé organizmy sú z väčšej časti tvorené vodou, ktorú potrebujú k svojmu životu. Vplyvom dočasných alebo dlhodobých zmien v klíme zpôsobených prírodnými alebo ľudskými zásahmi má na svedomí porušovanie prirodzeného kolobehu vody, čo spôsobuje odumieranie organizmov. Vplyvom odumierania rastlinstva v oblasti dochádza k menšiemu zadržovaniu vody, čo zmenšuje výpar a má za následok prehlbovanie sucha. Sucho sa prejavuje nedostatkom zrážkovej a podzemnej vody. Jeho dôsledkom odumierajú rastliny, vymierajú živočíchy a tak sa môže zrútiť celý ekosystém. Za globálne príčiny sucha sa považuje skleníkový efekt a za lokálne vysušovanie jazier, odkláňanie riek, budovanie nádrží a priehrad. Vysušená krajina je náchylnejšia na požiar. Dochádza aj k zväščovaniu púšti a k stratám poľnohospodárskej produkcie, z čoho pramení podvýživa a rôzne ochorenia. Poznáme 4 typy sucha: meteorologické, hydrologické,  poľnohospodárske a sociálno-ekonomické. Najväčšie suchá v histórii sa zaznamenali v roku 1900 v Indii, kde zomrelo až 3 250 000 ľudí a v roku 1931 bola zasiahnutá aj Ukrajina, kde zomrelo až 5 000 000 ľudí. O rok potom Ukrajinu zasiahol hladomor, preto je táto katastrofa označovaná ako Ukrajínska genocída.