Búrka

Je to súbor elektrických, optických a akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi navzájom alebo medzi oblakmi a zemou, behom ktorých dochádza k silným zrážkam, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Druhé nebezpečenstvo je spojené s bleskami, ktoré pri kontakte so zemou môžu zapáliť okolie a tak zapríčiniť vznik požiaru. Vzniká väčšinou pri typických letných až tropických teplotách. Intenzívny dážď sprevádzajú blesky, hromobitie, porpípade krupy. Silná búrka sa nazýva víchrica a je sprevádzaná silným vetrom, ktorý dokáže vyvrátiť stromy s koreňov, pretrhávať elektrické vedenie a odnášať strechy. V horách môžu búrky vážne ohroziť život, pretože sú tam intenzívnejšie, aj keď úrazy tvoria iba 1%. Najviac bleskov je vo výške 1500- 2000 metrov, nad 3000 sú pomerne zriedka a v zaľadnených oblastiach sa tak často nevyskytujú. Úmrtnosť pri týchto úrazoch je 30- 40% a ďalšie percentá majú trvalé následky. Asi 65% sa stalo v exponovanom teréne. 

Búrke v širšom zmysle zodpovedá napríklad snehová búrka (blizard) a piesočná búrka alebo prachová búrka, na miestach kde je sucho. 

Búrky sa delia na frontálne a mieste. Frontálne búrky vznikajú na hranici dvoch rozdielných vzdušných más. Tento front prináša so sebou aj zmenu počasia. Tieto búrky sa delia ešte na búrky zo studeného frontu a búrky z teplého frontu. Búrky zo studeného frontu sú najčastejšie a vznikajú v lete. Búrka z teplého frontu býva veľmi zriedka. Jej rozvoju spravidla bráni stabilná vrstva v teplom fronte. Väčšinou je sprevádzaná malým počtom oblakov, obmedzuje sa na malo výbojov a má malý účinok na počasie. Mieste búrky bývajú na ohraničenom priestore a po ich skončení je väčšinou opäť pekné počasie. Neprinášajú zmenu počasia. Búrky z tepla vznikajú v horúcich letných dňoch, kedy je už zem prehriata. Vznikajú od mája do septembra v poludňajších a popoludňajších hodinách, najviac ich je medzi 15-18 hodinou. Večer sa počasie opäť stabilizuje. Orografická búrka vzniká v náveternej strane hôr a pohorí. Podobá sa na búrku teplého frontu. Nebezpečných miestom sú vrcholy, horské hrebene, osamelé stromy a stavby bez bleskozvodu. Nebezpečné sú aj lúky, polia,kde je človek najvyšší bod v teréne, preto môže pôsobiť ako bleskozvod. Nebezpečný je aj okraj lesa, bezpečnejšie je vo vnútri. Riedky les s nízkymi stromami je bezpečnejší ako voľný terén. Voda je dobrý vodič, preto sa nezdržujte vo vode a ani na brehu.